Bolo to približne v novembri minulého roka. Na ceste domov som sa zastavila za kamarátom v Nitre, že pokecáme a pôjdeme niekam na čaj, kofolu alebo pivko...na tom už nezáleží. Prišli sme do jedného nemenovaného podniku na pešej zóne a usadili sa. Čašník nám doniesol pitie a v zápätí sa pri nás objavil postarší pán v ošúchanom kabáte a riadnym strniskom.
Pôsobil zanedbane, ale na pravej chlopni kabata mal vysacku, že predáva Nota Bene alebo niečo tomu podobné. Bol to bezdomovec. Prisadol si k nám, to by mi nevadilo, veď prečo nie, ale začal od nás drankať peniaze, že vraj na kávu...no to iste. Keď som mu navrhla, že mu tú kávu kúpim, odmietol, že by som nevedela, akú chce a proste odbil ma podobnými výhovorkami.
Keďže som videla tú jeho vysačku predavača NB, spýtala som sa ho, či by som si mohla od neho kúpiť jeden časopis, on len odvrkol, že nič také nemá a že on chce kávu...stále tam bol pri nás, brblal dokola, či mu teda dáme tie peniaze...nenapadlo ho, že nás môže vyrušovať, no neviem. Nechcem povedať, že nám pokazil stretko, ale určite ho znepríjemnil a do toho podniku už asi nikdy nevkročím.
To by však nebolo to najhoršie. Kamarát nasadol do busu a ja som ešte išla to tesca na nákup. Povedala som si, že keď už mám niečo tomu bezdomovcovi dať, tak jedlo, to sa mu predsa zíde. Lebo peniaze by minul na pivo alebo víno alebo niečo podobné. Tak som kúpila desať rožkov(nič iné mi v tej chvíli nenapadlo) a vrátila sa pri podnik na pešej zóne.
Muž postával pred putikou a žobral od okoloidúcich ľudí peniaze. Pristúpila som k nemu a podala mu igelitku s pečivom. On len udivene pozeral na igelitku, potom na mňa skoro očervenel od hnevu a rozčúlenia. Začal mi nadávať ty kur.a vy.ebana a pi.a a podobne a posielal ma do horúcich pekiel. Nedám sa tak lahko vyprovokovať, tak som mu jasne vysvetlila moje dovody, prečo pecivo a nie peniaze. On stále nadával a už ma chcel ak udrieť, vtedy som si povedala dosť, otočila sa a odkráčala na zastávku. Nebudem strácať čas s človekom, ktorý si neváži ponúkanú pomoc. Chvílu ma prenasledoval, ale prešlo ho to a asi si zase potreboval niečo vypiť...
Niektorí´ľudia zdaleka obchádzajú takýchto ľudí, lebo sa ich boja, nechcú, aby sa im prihovorili alebo majú na to iné dovody. Mne je to jedno, vypočujem si ich, ak sa mi prihovoria, ak ma nezačnú hneď osočovať a nadávať mi, tak v poriadku. Sp takí, ktorí ne ulici neskončili z vlastnej viny, ale aj opačné prípady, ktoré prepili peniaze, rodina ich vyhodila z domu a podobne, zato si môžu sami, určite sa nájdui ludia, ktorí im chceli pomoct, ale pokým nebudu sami chciet, nik im nepomože.
Preto ma niekedy až zaráža ich bezočivost. Namiesto toho, aby so sebou nieco robili, snazili sa vylepsit svoj zivot, piju v krcmách, nadavaju ludom a potom este cakaju, ze im daju peniaze...otrasne...ale kazdy zaspi tak, ako si ustlal...
